Abeceda byliniek – ibištek lekársky
Altaea officinalis je trváca, niekedy až 1,5 m vysoká rastlina z čeľade slezovité. Ľudovo sa mu hovorí aj lajbis, preskiernik, ibištek, slezová ruža či vysoký slez. Pravdepodobne pochádza z oblasti od Stredomoria po Strednú Áziu, dnes je však udomácnený aj inde. Na Slovensku rastie v južných oblastiach na vlhkých slaných teplých lúkach. Z divokých ibiškov pripravovali chudobní dedinčania kašovité jedlá už v starom Grécku. Ibištek bol už od staroveku využívaný ako liečivá rastlina. Široké využitie našiel v lekárstve, liečiteľstve a je pestovaný i na poľných kultúrach.
Pestovanie
Rastlina je zamatovo chlpatá, byle vyrastajú trsnato, sú priame a len s krátkymi postrannými vetvami. Listy sú stopkaté, 3 až 8 cm dlhé a 1,5 až 6 cm široké, dlaňovito laločnaté. Kvety vyrastajú v paži listov, väčšinou po dvoch až štyroch. Kalich je 8 až 10 mm dlhý, zakončený trojuhoľníkovitými cípmi, semená sú obličkovité, hladké, tmavohnedej farby.
Biele, ružovkasté či fialové kvety sa zbierajú v júli a v auguste, listy (je dôležité, aby neboli napadnuté hrdzou) v júni a v júli a koreň v októbri a ešte v novembri. Hlavnými účinnými látkami sú slizy, ktoré uľahčujú odkašliavanie a mierne dráždenie slizníc. Užívajú sa preto najmä pri najrôznejších zápaloch slizníc dýchacieho ústrojenstva, pri zápale močových ciest či čriev. Odporúčajú sa aj pri ťažkých hnačkách u detí.
"Na kocky pokrájaný kandizovaný koreň ibišteku nazývaný „ajbišky“, sa podáva ako cukrovinka proti kašľu."
Použitie
Ako zjemňujúci a zvláčňujúci prostriedok je ibištek rovnako používaný aj v kozmetike. Domáci nálev či odvar sa dá použiť aj ako pleťová voda či maska. Zvláčňujúci účinok rastliny doplňuje ešte jej bieliaci účinok, ktorý je možné využiť napríklad pri výskyte pigmentových škvŕn.