V obchodoch ho síce kúpite po celý rok, ale nie je nad to vypestovať si vlastnú chutnú hlávku na svojom záhone či v truhliciach. Donedávna sa na našich záhradách pestovalo len obmedzené množstvo odrôd, ale teraz je ponuka široká a možno pestovať aj netradičné, veľmi chutné druhy šalátov. Druhy môžete nakombinovať tak, aby ste listy zberali od jari do jesene. Osivo vyberajte podľa toho, či chcete pestovať šalát v parenisku, skleníku, vo voľnej pôde i podľa využitia v kuchyni.

Semená hlávkového šalátu vysejeme do misky alebo truhlice plytko. V prvých dňoch povrch substrátu niekoľkokrát denne dôkladne rosíme rozprašovačom na kvety. Substrát so semenami nesmie preschnúť, potrebuje dostatok vlahy.

Vzídené sadeničky v štádiu tvorby prvých lístkov rastlinky prepikírujte do sadbovačov alebo do truhlíc do sponu 4 x 4 cm a zalievajte podľa potreby. Teploty cez deň udržujeme v rozmedzí 16–20 °C, v noci 4–6 °C.

Ako vysiať semená?

Ak vysievate semená priamo na záhon do riadkov, ponechajte medzi nimi a rastlinami tieto rozostupy: 20 cm pri malých šalátoch, ako je „Little Gem”, 30 cm pri tzv. maslových a ľadových typoch a 40 cm pri kučeravých šalátoch. Vzídený šalát potrebuje priestor s priemerom aspoň 30 cm.

Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko, dôležité je hlavne sadenice i s balom opatrne vybrať zo sadbovača, ktorý pre ľahšiu manipuláciu môžete nastrihnúť. Pôda by mala byť humózna.

V priebehu pestovania šalát nikdy nenecháme zarásť burinou, vždy je dobré jemne ho okopať, ale vskutku jemne - nadrobiť trocha hliny v jeho okolí. Šalát nie je potrebné vôbec hnojiť. Pri skorej výsadbe šalátov odporúčame použiť na prikrytie sadeníc bielu netkanú textíliu, je to vždy veľmi výhodné a šalát veľmi dobre rastie.

Zber šalátu je približne za 3–4 týždne od výsadby, u listových šalátov zberáme listy priebežne za týždeň i za 14 dní. Šalát zberáme najlepšie ráno s rosou, pri zbere by nemal byť zvädnutý.

Aké choroby trápia šaláty?

Chorobami šalát zväčša netrpí. Väčšina odrôd, ktoré pestujeme, je voči hubám úplne rezistentná. Šaláty by mohli napádať i virózy, ale to sa dokáže teraz eliminovať už u osiva. Najväčšími škodcami sú drôtovce a slimáky. Drôtovce sú larvy chrobáka kováčika, ktoré sa vyskytujú najčastejšie tam, kde predtým bola napríklad lúka (kováčiky sa vyvíjajú v štvorročnom cykle, a ak sa niekde vyskytnú, nie je proti nim iná obrana než mechanická – najlepšie je vysadiť v mieste výskytu pár testovacích šalátov, nechať ich napadnúť a potom ich mechanicky i s larvami odstrániť).

Najlepšou obranou proti slimákom je nízka zálievka a ručný zber. I iných škodcov ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky. Opatrne tiež s užívaním herbicídov i na okolitých záhonoch a pozemkoch.

Množstvo šalátov citlivo reaguje na zbytky herbicídov v pôde, pri kontaminácii herbicídmi šaláty vôbec nerastú. V prípade šalátov sa odporúča sadiť postupne v menšom množstve. Pri správnom výbere odrôd a nenáročnej starostlivosti je každý pestovateľ schopný vypestovať hlávky šalátov úplne porovnateľné s tými v obchodoch.