Kamélia je jednou z najkrajších izbových rastlín
Kamélia japonská (Camellia japonica), je pôvodom z východnej Ázie, kde môže vyrásť až do výšky 3 m. Svoje meno nesie po brnenskom botanikovi J. J. Kamelovi, ktorý pôsobil na Filipínach a pomenoval ju tak Carl Linné. Patrí do čeľade Theaceae, podobne ako čaj.
Jej pestovanie vyžaduje skúsenosti. V závislosti od odrody môžu byť kvety rôzne veľké, jednoduché, ale aj plnokveté. Dočkáme sa ich počas zimy alebo na začiatku leta. Ozdobné sú však aj listy, ktoré sú tuhé, tmavozelené.
Ako sa o ne postarať?
-
- Kamélia sa nehodí do prekúrených panelákových bytov. Majú rady chladnejší vzduch s vyššou vzdušnou vlhkosťou. To je možné docieliť pravidelným rosením alebo umiestnením črepníka na misku s vodou a okruhliakmi (črepník sa nesmie priamo dotýkať vody). Zvýšenú vlhkosť potrebujú najmä v období nasadzovania pukov – suchý vzduch je základnou príčinou opadávania ešte nerozvitých pukov. Môže to byť spôsobené aj výkyvmi v teplotách alebo pri nevhodnej zálievke. Rastline sa preto neodporúča meniť stanovište.
- - K tomu, aby kvety vydržali čo najdlhšie, rastlina nesmie preschnúť a potrebuje teplotu maximálne 16 stupňov.
- - Počas vegetácie ju prihnojujeme bežnými hnojivami na izbové rastliny, ktoré nemajú vysoký obsah vápnika.
- - Stanovište by malo byť svetlé s rozptýlenými lúčmi (postačí záclona v okne).
- - V letných mesiacoch je vhodné letnenie (keď je daždivo, dávame pozor, aby rastlina nebola premočená).
- - Kamélie neznášajú vápnik! Substrát by mal byť kyslejší, do pH 5,5 – kúpime teda už špeciálnu zeminu pre kyslomilné rastliny, alebo zmiešame záhradnú zeminu s hrabánkou a rašelinou v pomere 1: 1: 1.
- - V čase po odkvitnutia kaméliu presádzame a zeminu medzi zálievkami vždy necháme poriadne vyschnúť. Vyberieme len o trochu väčší črepník, než bol pôvodný. Po dosiahnutí veľkosti, ktorá nám vyhovuje, už k presádzaniu nepristupujeme, každý rok postačí vymeniť vrchnú vrstvu substrátu.
- - Odborníci neodporúčajú žiadny rez alebo rez len u veľmi starých kríkov.
- - Kamélie sú náchylné na napadnutie sviluškami a voškami. Najčastejšie je ale napadnutie červami, preto čas od času skontrolujte spodnú stranu listov. Ďalej trpia hubovými chorobami, múčnatkou, ale aj rôznymi virózami.