Pestovanie ovocných stromov – slivka
Slivone pochádzajú pôvodne z juhu Európy a bežne sa dožívajú až 25 rokov, ale aj viac. Zaraďujeme medzi ne slivky, poloslivky, slivky, renklódy a mirabelky. Majú väčšinou bujný rast a rýchly vývin. Podľa plodov ďalej rozlišujeme poloslivky a pravé slivky. Pološvestky sú kríženci pravých sliviek. Kvitnú bielo a majú ochmýrené letorasty.
Biele kvitnú aj pravé slivky, ale ich letorasty sú lysé. Podľa odrody zrejú plody v júni a v júli a zbierame ich od augusta do septembra. Dariť sa im bude v nadmorských výškach okolo 300 až 500 m.n.m. s priemernou ročnou teplotou okolo 8 ° C, v nie príliš živných a v stredne ťažkých, dobre priepustných, vlhkých pôdach.
Stanovište by malo byť chránené pred severnými vetrami, teplé. Volíme skôr západnú až juhozápadnú stranu. Ak sadíme stromov viac, najmenší spôn by mal byť o veľkosti 5 až 6 x 3 až 4 m. Pri preskorených sadeniciach pred zasadením odstránime odumreté korene, ostatné skrátime a namočíme ich do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí).
Pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar, pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez. V prvých rokoch života potrebuje väčšina mladých stromčekov patričnú oporu. Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do vyhĺbenej jamy.
Vložíme strom, držíme ho zvisle dole a prihadzujeme zeminu. Stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme, aby sa pôda dobre dostala aj pod korene. Potom doháhame cca 10 cm pod miesto vrúbľovania, ušľapeme, a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Dôkladne prelejeme zhruba 15 litrami vody, po jej vsiaknutí môžeme ešte miesto výsadby zamulčovať kôrou či lístím.
Zálievke venujeme zvýšenú pozornosť po výsadbe aj v priebehu násady plodov. Slivone znášajú krátkodobé mrazíky okolo -20 °C, na chladnejšie počasie ich včas pripravíme obalením kmínu rákosím, jutovinou, či potretím kmeňa a hlavných vetiev vápenným mliekom (20 % roztok haseného vápna a vody).
Najčastejšie choroby a škodcovia sliviek
- Puchrovitosť sliviek - plody sú podlhovasté, sploštené, pokryté bielym povlakom, vo vnútri sú duté a bez kôstky. V čase pred rašením, pred kvetom a po odkvitnutí je vhodné vykonať preventívne opatrenia, napr. fungicídom Kuprikol.
- Šarka – pravdepodobne sa objavila, ak na listoch začnú vznikať svetlé žltozelené škvrny, krúžky a iné kresby bez ostrých okrajov, ktoré sa koncom leta sfarbujú až do hnedofialovej farby. Účinná ochrana proti nej neexistuje.
- Hnednutie šupky vr. dužiny s kruhovými bielymi "vankúšikmi" je signálom moniliovej hniloby plodov. Najčastejším škodcom, ktorý spôsobuje červivosť je obal slivkový. Možno proti nemu použiť prípravky Calypso 480 SC, Integro a pod.
Náš tip
Na stromy na jar rozveste žlté lepové dosky slúžiace na odchyt škodlivého hmyzu ako napr. molíc, smútnic, vrtulí, drepčíkov, nosatcov a lietavých imág vošiek a ďalších. Hmyz zláka žltá farba a zachytí sa na lepovej ploche. Sú určené na ochranu rastlín v záhradách, sadoch, skleníkoch aj na ochranu väčších izbových rastlín. Sú vhodné na celoročné použitie.
