Prečo pestovať papriky?
Po dlhé stáročia bola pestovaná Indiánmi ako liečivá rastlina. Zo Španielska sa jej pestovanie rozširovalo ďalej na východ. V 16. až 17. storočí sa šírila paprika do Európy z Maďarska ako turecké korenie. Takto aj s najväčšou pravdepodobnosťou prišla do Čiech a na Moravu, kde sa objavila už v 16. storočí. Historické pramene dokladajú jej pestovanie v okolí Brna.
Odrody paprík
Dnešné odrody tzv.sladkých paprík sa však začali objavovať až v 19. storočí. Pôvodné druhy sa vyznačovali vysokým obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje štipľavosť.
Zaraďujeme ich do rodu rastlín čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Dnes sa využívajú najmä dva druhy papriky – paprika ročná (Capsicum annuum), ktorá má pôvod v Južnej Amerike (pravdepodobne v Kolumbii). Pestuje sa najmä v teplých krajoch, ktorých klíma jej prospieva (južná Európa, Stredná a Južná Amerika, India a východná Ázia). Papriky využívané predovšetkým pre výrobu korenia sú odrody druhu Capsicum frutescens, označované ako chilli. Prášok z týchto plodov priviezli do Európy ako prví Španieli pod názvom indiánske korenie.
V poslednej dobe rastie ponuka hybridných paprík, ktoré majú vyšší výnos, sú odolnejšie voči chorobám, škodcom a nepriaznivým klimatickým podmienkam. Sú aj pružnejšie než klasické odrody. Stále však platí, že tie najlepšie vlastnosti paprík sa prejavia iba pri optimálnych podmienkach rastu – tj. dobrá výživa, teplo a bohatá zálievka.
Papriky sú jednoročné rastliny plytko koreniace so vzpriamenou vidličnato delenou stonkou. Listy sú jednoduché, dlho stopkaté, kopijovito vajcovitého tvaru. Kvety paprík sú biele alebo žltkasté. Plody môžu byť vzpriamené alebo previsnuté bobule. Tvar plodov je guľovitý, paradajkový, kapsovitý, kužeľovitý alebo rohovitý vo farbách od zelenej cez žltú až do červenej, niekedy fialovej.
Zdroj vitamínu C a vlákniny
Papriky sú veľmi bohatým zdrojom vitamínu C (100 g surovej papriky obsahuje 100 až 200 mg vit. C). Sýtu farbu dodáva paprikám karotén, ktorý je aj významnou zlúčeninou. Štipľavú chuť spôsobuje alkaloid capsaicin. Najviac sa ho nájde na vnútornej stene plodu. Capsaicín, ako prostriedok, ktorý tíši bolesť a stimuluje srdcovú činnosť, využívali domorodé indiánske kmene. Má veľmi dráždivé účinky, preto štipľavú papriku nie je vhodné konzumovať pri podráždení a poruchách sliznice tráviaceho a močového ústrojenstva. Účinok silne štipľavých druhov paprík nepocítite len v oblasti úst, ale aj v konečných úsekoch tráviacej sústavy.
Paprika patrí medzi potraviny s vysokými antioxidačnými schopnosťami, podporuje obranyschopnosť organizmu, má aj protizápalové účinky. Inhibuje zhlukovanie trombocytov a bráni tak oxidácii lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL cholesterol), znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Je ideálna k podpore prekrvenia pokožky, produkcii tepla, zvyšuje vylučovanie tráviacich štiav aj chuť do jedla. Pretože 92–95 % hmotnosti papriky je tvorené vodou, množstvo bielkovín, sacharidov a tukov (makronutrientov) je nízke. 100 g čerstvej papriky má iba 20 25160;kcal (85–105 kJ).
