Prišiel čas zasiať dvojročky, výsev v lete sa vyplatí
Niektoré rozkvitajú skoro na jar, v dobe keď letničky začíname ešte len vysievať. Krásne doplnia jarné cibuľoviny. Nezábudky, zimné fialky, ibiš ružový, atraktívne náprstníky a zvonky nás upútajú už z diaľky. Obzvlášť vyniknú sirôtky, ktoré rozkvitajú medzi prvými, a pokiaľ je zima mierna, potešia nás kvetmi už vo februári.
Nie všetky dvojročné rastliny sú však skutočne dvojročné, niektoré majú vývoj kratší než jeden rok, ale životným cyklom do dvoch rokov (alebo skôr vegetačých sezón) skutočne zasahujú. V záhradách k nim radíme i rastliny, ktoré vysievame v lete, vysadzujeme na jeseň a na jar sa tešíme z ich kvetov.
Dvojročné rastliny vysádzame práve v tomto období, v júni a júli, do pareniska, kvetináčov alebo na starostlivo pripravený výsevný záhon. Výsevy trpia pri klíčení vplyvom vysokých teplôt (predovšetkým u sirôtok), keď pôda veľmi rýchlo vysychá, semienka preto len slabunko zasypeme a po zaliatí ich zaistíme a pravidelne zalievame. Príliš vysoké júlové teploty bývajú väčšinou príčinou neúspešného pestovania.
Po vzídení rastlín, predovšetkým pri výsevoch v parenisku, je nutné výsevy tiež dôkladne vetrať, aby sa semenáčiky príliš nevyťahovali. Ak je výsev príliš hustý, rastliny prepichujeme, aby mali viac priestoru, a na konečné stanovisko vysadzujeme na jeseň alebo na jar.
Stanovisko vyberáme na slnečnom mieste, dvojročné rastliny znesú aj polotieň. Pozor však na úpal a vysušené stanovisko. Pôda musí byť kvalitná, humózna a skôr hlinitá. Nevhodné sú pôdy suché a čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom. V premokrenej alebo v pôde prehnojenej dusíkom rastliny ľahko vymrznú alebo vyhnijú.
Pred holomrazmi ich ochránime ľahkou podstielkou, napr. z čečiny, na jar ju však musíme včas odstrániť, aby rastliny nevyhnili. Potom potrebujú prihrnúť pôdu a okopať.
