Ideálna nenáročná trvalka do záhrady, ktorá sa množí sama, zakrátko vytvorí zaujímavé kvitnúce kompozície prírodných tvarov. Podľa kultivaru kvitne v rôznom období od apríla až do októbra zloženými kvetmi najrôznejších odtieňov s nápadnou ostrohou. Vyberie si každý – drobné odrody sú vhodné do skalky, stredné do okrasných záhonov a rabatov a vysoké druhy skvele vyzerajú ako ostrovčeky v trávniku, na brehu jazierok alebo v popredí ihličnanov.

Orlíček (Aquilegia) radíme do čeľade pryskyrníkovitých. Rastlina tvorí vzpriamené trsy s rozvetvenými stonkami a trojlaločnými listami. Dorastá do výšky 45–80 cm, v závislosti od druhu. Nájdeme ich aj vo voľnej prírode – modro a bielo kvitnúce, výnimočne ružovo, a to od apríla do júna. Tie záhradné v septembri v oveľa širšej farebnej palete, môžu byť biele, ružové, žlté, fialové, modré, oranžové a červené, viacfarebné, spravidla kvitnú neskôr, až od polovice leta.

Orlíček dáva prednosť slnečnému, prípadne polotienistému stanovišťu, mierne vápennému, s bežnou vlahou. K tomu, aby vysoké druhy dobre prospievali, potrebujú priepustnú, humóznu zeminu. Semienka vysievame na jar a na jeseň potom vyrastené sadenice vysadíme na záhony na vzdialenosť asi 50 cm. Rastliny pokvitnú na jar a v lete. Z raných výsevov pokvitnú rastliny už prvý rok, neskôr vysiate vykvitnú až budúci rok, ale o to bohatšie. Výdrž rastlín je najviac päť rokov. Pôda by nemala nikdy úplne vyschnúť. Rastliny sa sami vysemeňujú a krížia sa medzi sebou.

Staršie rastliny neznášajú presádzanie. Zo škodcov napadajú orlíčky predovšetkým vošky, ktoré dokážu obaliť celé kvety, včas proti nim zasahujeme. Mladé rastliny milujú slimáky a húsenice.