Viete, aký je rozdiel medzi karotkou a mrkvou? A ako vôbec pestovať mrkvu?

Mrkva (Daucus Karot), má mnoho odrôd. Karotky sú skoré a zaguľatené so sladkou jemnou dužinou. Mrkvy sú neskoré, dlhé, špicaté, dobre skladovateľné. Mrkva je pre svoje všestranné využitie, zdravie i výbornú chuť veľmi obľúbená. Navyše jej pestovanie nie je príliš náročné.

Akú odrodu zvoliť?

• Stupická na rýchlenie – skorá, jemná, sladká dužina, pre priamu spotrebu, vegetačná doba 93–98 dní.

• Cidera – neskorá, vegetačná doba 145 - 155 dní, veľmi dlhý koreň.

• Rothild – vhodná na skladovanie, vysoká výnosnosť, aromatická sladká chuť.

• Karotela – poloskorá, vegetačná doba 105–110 dní.

• Darina – neskorá, výborná skladovateľnosť, vegetačná doba 137–142 dní.

• Jubilo – karotka vhodná na rýchlenie, valcovitý tvar a výborná sladká chuť, vhodná na priamu spotrebu.

• Chantenay – netradičná odroda s dĺžkou koreňa do 10 cm, vegetačná doba cca 70 dní.

• Olympus – neskorá, veľmi dobrá skladovateľnosť, vegetačná doba 160–170 dní.

• Karotin – skorá, valcový koreň oranžovej farby.

• Maxima F1 – neskorá, vhodná pre skladovanie.

• Purple Haze F1 – skorá, netradičná purpurová farba, aj keď pôvodné druhy boli fialové.

Výsev

Pred jarným výsevom pôdu najprv riadne spracujte – pôda musí byť hlboko zrýľovaná. Ak je pôda ťažšia, radšej vysievame na hrobčeky – navýšené rady. Nezabudnite na pridanie kompostu ako zdroja živín, maštaľný hnoj nie je vhodný, pretože mrkva nemá rada priame hnojenie. Stanovište by malo byť slnečné a vzdušné. Vysievame od polovice apríla, najvhodnejší je výsev do riadkov vzdialených od seba asi pätnásť centimetrov, do hĺbky max. 1 cm – pri veľmi hlbokom výseve by mrkva nevyklíčila a vznikli by holé miesta. Neskoršie výsevy pravidelne zalievame.

Účinok

Mrkva je pre zdravie veľmi prínosná – je zásadným zdrojom provitamínu A – betakaroténu (karotén je najlepšie využiteľný v tepelne upravenej mrkve s tukom – v takej podobe ho ľudské telo využije až na 60 %, zatiaľ čo zo surovej jemne strúhanej mrkvy asi 30 % a hryzením mrkvy len 5 %). Ďalej obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B, vitamín E a kyselinu nikotínovú. Obsahuje aj inomitol, látku dôležitú pre prevenciu aterosklerózy. Z minerálnych látok má vysoký obsah draslíka, horčíka, fosforu, ale aj chlóru. Obsahuje aj početné stopové prvky – bór, vanád, železo, jód, kobalt, meď, mangán, zinok.

Mrkva zvyšuje celkovú odolnosť organizmu, je odporúčaná pri zápche, pri ochorení pečene, obličiek i ciev (má byť podávaná najmä pacientom po infarkte), známy je aj vplyv konzumácie mrkvy na kvalitu zraku. Menej vhodná je vo väčších dávkach pri ochorení žalúdočnými vredmi a aj pri cukrovke, pretože obsahuje sacharózu.